Školská súťaž o najlepšiu esej v anglickom jazyku má už svojho víťaza. Matúš Mahút zo IV.A so svojou prácou Don´t touch me! presvedčil porotu a získal prvé miesto v súťaži.

Víťaznú esej si môžete prečítať nižšie.

,,Don´t touch me!“ shouted. I Just wanted to hug her, but then I noticed her sunburnt skin. Even she was as red as crab, she looked fabulous and gave me a wonderful smile. There are just a few things in this world which are worth dying for and while I was looking into her eyes I felt I was falling in love over and over again, that I can find reason to do it everyday, that she is my only rose on my little planet.
After the dinner, we went outside, there was just about twenty degrees thanks to July. Regardless of time (it could be 2 pm) we reach the top of a little hill where all our memories were sleeping. We laid on the road, hand in hand, and we were staring at the stars onto dark blue sky.  She said: ,,Once I heard that there are more stars in the universe than there are sounds or words that have ever been spoken by human being in all history. “
,,Why? Why so many stars, galaxies, billions of them, why? I think that the sky full of stars is so magical, because there is pas, future and present, all in one – we can´t know if the light out of star still exists.” My answer caused the moment of silence, while we were laying, I focused all my attention on one star which meant only one for me.
,,Are you cold?” I asked and gave her my hand. Her hand was so small, so soft and so real.
Then I realized how powerful people are. You are strong, much stronger than you think. We can raise all our heart out of darkness with words, one smile or one simple embrace and your heart is wide opened and fully filled with love.
When the stars started to disappear, because of rising sun, we started to dance. She wasn´t so good at waltz, but then I knew that everything with her will be perfect. When we were tired enough, we lay again on the grass and fell asleep with smiles on our faces.
I woke up in the morning. All alone. I was wandering over the city and our small hill, but I couldn´t find her. Then I remember her name. Loneliness. I was disappointed firstly. Maybe she loved me, maybe she was real… No, she was real, definitely… in my mind. Maybe she was only memory. Now I know, after all tears, that Loneliness is a great teacher and we have so much to say about my future love.

 

Let's walk and learn

Projekt Let‘s walk and learn – Education via tourist paths in Europe sme úspešne ukončili. Tri roky (2015 – 2018) plné nových zážitkov sú za nami. Zahraničné výjazdy do Čiech a Francúzska boli bohaté na nové poznatky a skúsenosti. Sme radi, že sme vďaka projektovej spolupráci nadviazali nové priateľstvá a videli nepoznané nádherné miesta našej Európy.
Viete, že sa tam raz môžete vydať aj vy? Vašim sprievodcom nech je cestovateľská príručka, ktorú vydalo naše Gymnázium v Tvrdošíne z prostriedkov projektového grantu. Táto publikácia ponúka informácie o troch partnerských regiónoch: Orava, Franche-Comté a Južná Morava. Nájdete tam tipy na dve najnavštevovanejšie turistické trasy (napr. Roháčske plesá a Juráňova dolina na Orave) i 10 menej známych, prípadne neznámych trás v okolí, ktoré sme navrhli my – gymnazisti z Tvrdošína.

čítaj viac ...

Viete že...

Máme medzi sebou veľmi talentovaných a úspešných študentov, ktorí ostávajú skromnými mladými ľuďmi, a to až tak, že sme sa o ich úspechoch museli dozvedieť od iných...

čítaj viac

 

Škola priateľská k deťom

Vyhodnotenie Vianočnej zbierky UNICEF

Ďakujeme všetkým študentom, rodičom a priateľom nášho gymnázia, ktorí sa zakúpením pohľadnice alebo dobrovoľným príspevkom zapojili do Vianočnej zbierky UNICEF. Vďaka vám sa nám podarilo vyzbierať sumu 635,99 eur a spoločne podporiť výživové programy v Mauretánii.

Ako na vysoké školy?

Hľadáš dôležité informácie, na akú vysokú školu si podať prihlášku? Skús kliknúť na portál vysokých škôl

PortalVs.sk - Nevieš na akú školu si dať prihlášku ?

literarna exkurzia_titl.jpg